IIIIII

5. O tom, ako Teddy nemyslel na Jamesa

31. května 2015 v 1:55 | Tenebs |  Folie à deux
Ešte stále ma to baví. Dúfam, že sa toto šialenstvo aj dožije konca :D
Príjemné čítanie :)



James bol chodiaca katastrofa, ktorá ničila všetko naokolo, nevedomky alebo s jasným zámerom.
Ako keď mal päť rokov a nechtiac rozbil maminu obľúbenú vázu, pretože sa s Teddym naháňali v obývačke.
"Teddy! Nepovedz to na mňa!"
Ted na neho žmurkol a strávil jedno celé vystrašené popoludnie, kým vázu zlepil naspäť dokopy.

Ako keď mal sedem rokov a rozlámal si už tretiu metlu, ktorú dostal na narodeniny od starých rodičov, a ktorá bola celkom drahá.
"Teddy! Nepovedz to na mňa!"
Ted na neho žmurkol a odrobil si jeden mesiac z letných prázdnin v obchode s Weasleyovskými výmyslami a vynálezmi, aby tak splatil metlu, ktorú si podľa vlastných slov "nevšimol a skočil na ňu, až sa rozlomila na dve polovice".

Ako keď mal desať rokov a pobil sa s tým otravným deckom od susedov, ktoré si z neho robilo srandu.
"Teddy! Nepovedz to na mňa!"
Ted na neho žmurkol a v zamknutej kúpeľni mu očistil a ošetril rany, čo neskôr Potterovcom vysvetlil ako "príšerné stretnutie so záhradnými trpaslíkmi".

Ako keď mal trinásť rokov a prepadal z Veštenia, pričom profesorka McGonagallová pristúpila na Jamesovu žiadosť, aby nezavolala rodičov, ale len Teddyho Lupina.
"Teddy! Nepovedz to na mňa!"
Ted na neho žmurkol a po prednáške o tom, ako je pre neho vzdelanie dôležité - "áno, Jamie, aj Veštenie. No tak si niečo vymysli, keď nič nevidíš." -, zašli do Medových labiek.

Ako keď mal šestnásť rokov a celá rodina sa lúčila s Teddym na vlakovej stanici, odkiaľ mal vycestovať na neznáme miesta.
"James! Nepovedz to na mňa!"
Ted chcel iba odľahčiť aj tak už ponurú atmosféru. Dokonca sa usmieval a čakal na to povestné žmurknutie, ktoré používal on, no tie dve nahnevané orieškové oči sa ani nepohli.
James na neho hľadel takmer neveriacky, slzy mu rozmazávali Teddyho dôverne známe črty tváre. Pokrútil hlavou a postavil sa k východu, ktorým prišli, neochotný ďalej sa podieľať na tej srdcervúcej rozlúčke.

Áno, Teddy Lupin bol zvyknutý na to, že prešľapy Jamesa Pottera zvyčajne naprával práve on. A potom si ešte poriadne musel odpykať svoje vlastné.
Na konci leta si povedal, že prestane rozoberať Jamieho existenciu z každej svetovej strany a zameria sa na seba. Na svoju budúcnosť. Na-...
Presne tak. Presne preto sedel dvadsiateho siedmeho septembra vo vagóne metra, cestoval s ďalšími desiatkami ľudí do práce a premýšľal nad Jamesom, ktorý ho už celý týždeň nenavštívil, pretože tréningy nabrali na intenzite.
Odvrátil pohľad od okna, za ktorým dianie ani nevnímal, a vrátil sa k svojej knihe, ktorú na nohách držal otvorenú dobrých dvadsať minút. Nalistovanú mal stále tú istú stranu.
Prišiel Carlo, pod pazuchou básne,- Čo to vlastne ten James chcel?
Oproti obdobiu denverských chmár- A ja ako idiot každý deň utieram z jeho motorky prach, pretože som to sľúbil.
Dean zatiaľ sedel na dlažbe s hracou skrinkou- Chcel by som vidieť toho ich stíhača, ktorého vkuse ospevuje.
Carlo pozoroval toto šaškovanie-...
Frustrovane zabuchol knihu, keďže vývin príbehu prestal dávať zmysel a on netušil, ako sa k tomu hlavní hrdinovia dopracovali.
Len čo metro zastavilo na jeho zastávke, predral sa cez neochotný dav ľudí, ktorí po ňom zazerali kvôli tomu, že sa ich vôbec opovážil slušne poprosiť, či ho pustia. Toto bol jediný dôvod, pre ktorý zvažoval, že sa začne do práce premiestňovať, ale keď jazdy metrom boli vždy tak príjemné. Isteže, on patril medzi tých zvláštnych ľudí, ktorí radi strácali čas verejnou dopravou a chodením.
Cestou do svojej budovy si odoprel stánok s kávou, pretože si bol istý, že jeho asistentka Leah zariadila, aby ho počkali na stole čerstvé raňajky so šálkou zeleného čaju.
Stavba, ktorá pre muklov vyzerala ako stará, nevyužívaná továreň na tlačenie kníh, do ktorej mali zakázaný prístup, bola v skutočnosti zrenovovaná inštitúcia zameriavajúca sa na pomoc vlkolakom.
Pred rokmi sa ľudia na tieto bytosti pozerali ako na monštrá, mnohí kvôli tomu žili v utajení a odrezaní od civilizácie, nik nehľadel na to, že kontrolu stratili len na jednu noc v mesiaci, väčšina bez možnosti výberu.
Doba však pokročila a preto boli teraz schopní s pomocou sponzorov vybudovať v Londýne stredisko, kde okrem výskumov zabezpečovali aj starostlivosť, priamy prístup k protivlkolačiemu elixíru a terapie, pokiaľ boli potrebné.
A to bola presne práca, ktorú vykonával Teddy.
Vyšiel pešo až na šieste poschodie, pretože ten prekliaty výťah zase nefungoval, a pozdravil svoju mladú asistentku Leah Montgomeryovú, ktorá mu s úsmevom zaželala dobré ráno. Zamieril do pracovne, pričom na dverách mal dokonca vlastné meno, pod ktorým sa úhľadným písmom lesklo "psychológ".
Otvoril dvere a nadšené zvolanie jeho mena bolo trochu zafarbené rozpakmi, keď chudý muž, ktorého poznal celkom dobre, vyskočil z kresla a z nôh mu skĺzli papiere. Rozutekali sa po zemi a ich svedomitá chronológia zmizla v nenávratne.
"Dobré ráno, Jesse. Myslel som, že sa z Ameriky vrátiš až o týždeň."
"Bude to pre teba šok, keď ti poviem, že sme sa s otcom pohádali?" spýtal sa Jesse Hackett, len čo sa mu podarilo pozbierať všetky zložky a zase ich bezpečne uložiť na svoje stehná.
Jesse bol (okrem iného) Teddyho pacient už tri roky a nie, hádka s otcom dávno nebola ničím výnimočným.
Jeho otec bol v skutočnosti Donaghan Tremlett, basák Sudičiek, ktorý ho splodil na afterparty s jednou zo svojich fanyniek, na ktorej meno a tvár zabudol v momente, ako si zapol nohavice. Mama mala sedemnásť, keď sa narodil, a trvalo celých dvadsaťjeden rokov, než bol Tremlett vôbec ochotný rozprávať sa s človekom, ktorý tvrdil, že je jeho syn. Samozrejme, že nebol jediný.
Nie že by Tremlett niekedy priznal, že je Jesse jeho dieťa, o to viac, keď zistil, že ho v štyroch rokoch uhryzol vlkolak, ale aspoň s ním za tú dobu dokázal komunikovať, stretávať sa a dokonca sa mu snažil pomáhať. Síce iba finančne, pretože emočne to nedokázal, i keď o to práve Jessemu išlo.
"Kvôli čomu to bolo tento raz?"
"Najprv kvôli nejakej hlúposti, ktorú povedala jeho manželka. Vieš, ako ma Maggie neznáša. A potom si otvoril fľašu whisky, pil, pil, pil ešte viac a..." Jesse pokrčil plecami a ukazovákom si narovnal okuliare s hrubým čiernym rámom, ktoré mu skĺzli pár milimetrov po nose.
"Myslel som si, že ho Maggie poslala na protialkoholické liečenie."
"Veď aj poslala. Dostal sa až po tretí krok. Ale vraj je lepšie, že už len pije. S drogami to bolo o mnoho horšie."
"Klasická rocková hviezda."
"Pfff, je dávno na dôchodku, prosím ťa."
Nastalo medzi nimi ticho, ktoré narušil len ich spoločný smiech a Teddyho neopatrné usrknutie z čaju, za ktorý sa ospravedlnil rozpačitým úsmevom.
Jesse hľadel sivými očami na tanier s chrumkavým pečivom, pričom si jazykom rýpal do pravého kútiku úst. Ted toto gesto veľmi dobre poznal - znamenalo to chvíle, kedy sa Jesse chcel niečo spýtať, no nevedel, ako správne položiť otázku, aby ho nestrápnila.
Mlčky posunul tanier po drevenom povrchu stola a žmurkol na svojho pacienta a priateľa zároveň v momente, keď sa zapýril. No ani to ho neodradilo od toho, aby natiahol ruku k raňajkám, z ktorých si výdatne odhryzol.
Ako nevšímavému Jessemu padali omrvinky na tričko, Teddy myslel na Jamesa a v hlave ich porovnával, za čo by sa najradšej odsúdil na trest večného utrpenia v plameňoch pekelných.
Pravda bola taká, že Jesse nemal s Jamesom spoločné nič okrem rovnakého neporiadneho stolovania.
Jeho čierne vlasy si vždy držali svoj tvar, nemusel s nimi každé ráno bojovať na život a na smrť. Bez okuliarov si nevidel takmer ani na špičku nosa, športy boli jeho večne slabá stránka a príliš veľa slnka spôsobilo to, že mu bledá pokožka sčervenala, neobjavila sa ani jedna prekliata peha.
Bol chudší, bol nižší, bol tichší, slušne vychovaný a na večierkoch by ho človek našiel skôr v rohu miestnosti ako v strede pozornosti.
Nepotreboval každé ticho vypĺňať slovami, neumieral, keď nebol v spoločnosti - skôr si samotu užíval. Nebol chodiaca katastrofa, všetko bral vážne a zodpovedne a len v ojedinelých prípadoch sa rozhodoval spontánne.
Aj napriek tomu, ako mu vzťah s otcom znechutil slávu a život rockovej hviezdy, šiel v jeho šľapajách, založil si kapelu a využil naplno zdedený talent.
Teddy sa v jeho prítomnosti necítil tak prirodzene ako s Jamesom, ktorého poznal skoro celý svoj život. S Jessem mali svoje trápne chvíle, z ktorých chceli zúfalo uniknúť, no slabé momenty boli dôvody, ktoré ich zblížili.
Oboch poznačila vojna. Jeden počas nej stratil rodičov, druhého uhryzol vlkolak.
"Ako pokračuje vybavovanie tvojho apartmánu v New Yorku?"
Teddy radšej šálku s čajom odložil na druhú stranu stola, pretože ho v duchu obviňoval z toho, že mu popálil jazyk. Nie, vôbec neznel detinsky.
"Príšerne. Niekto dal vyššiu ponuku, ktorú som si nemohol dovoliť prehodiť, takže mi ho vyfúkli rovno spod nosa. Ráno som sa stretol s Ciarou, či sa ešte môžem na pár týždňov vrátiť do svojho starého bytu v Southamptone, no ten už je zabratý niekým iným. Teraz mi zostávajú len dve možnosti - buď pôjdem do hotela alebo k mame. A keďže by som musel byť samovrah, aby som dobrovoľne trpel čo i len deň v prítomnosti jej partnera Phila, tak... Tak mi zostáva tá prvá možnosť."
Pre Teddyho Jesse už dávno nebol len pacient. Okrem toho, že bol jeho priateľ, bol aj niečím viac. Za tie roky si vytvorili svoju vlastnú históriu, ktorá však ešte stále nedostala oficiálnu nálepku.
"Vieš, že máš v podstate tri možnosti?"
Jesse naklonil hlavu do strany a medzi obočím sa mu vytvorila hlbšia vráska sústredenia.
"Môžeš zostať u mňa."
"Whoa, whoa! Edward Remus Lupin, čo má toto znamenať? Najprv ma pozveš na svadbu svojej bývalej, aby sme tam šli akože spolu alebo čo, a teraz mi vravíš, aby som sa k tebe nasťahoval? Poznáme sa len tri roky, nemyslíš, že na to ideš trochu prirýchlo?"
"Fajn. Budeš spať na sedačke."
"Oh. Au."

-------------------------------------

Prvý deň po splne bol vždy najhorší. Dokázal celé hodiny iba ležať na sedačke a prepínať stŕpnutou rukou programy, aby sa presvedčil, že mu prsty stále fungujú. Bol tak vyčerpaný, že nedokázal povedať ani jedno posraté "ďakujem" za to, že ho Teddy obskakoval.
Protivlkolačí elixír síce spôsobil to, že si mohol zachovať svoju ľudskú myseľ, no jeho prekliatie si vybralo svoju daň nasledujúci deň. Premeny boli sebadeštruktívne, ale aspoň si vtedy nesnažil vlka spútať vo vnútri, ako to robil s elixírom.
Isteže sa to tomu zasranému vlkovi nepáčilo. Bastard.
Ted sa mu prstami pohrával s tmavými vlasmi a čítal básne, ktoré obaja začali zbožňovať vďaka tomu druhému. Z televízie sa ozýval nahraný smiech sitcomu, ktorému ani jeden nevenoval pozornosť. Presne ten typ, ktorý ďalej umelo produkuje diely, aj keď už dávno stratili svoju kvalitu a originálny humor.
"Som s tebou v Rocklande,
kde si väčší šialenec než ja.
Som s tebou v Rocklande,
kde sa určite cítiš hrozne čudne.
Som s tebou v Rocklande,
kde imituješ tieň mojej matky.
Som s tebou v Rocklande,
kde si zavraždil svojich dvanásť tajomníkov.
Som s tebou v Rocklande,
kde sa smeješ tomu neviditeľnému humoru.
Som s tebou v Rocklande,
kde sme veľkí spisovatelia na rovnakom príšernom písacom stroji.
Som s tebou v Rocklande,
kde tvoj stav začal byť vážny a rádio o ňom prináša správy.
Som s tebou v Rocklande,
kde talenty tvojej lebky už nepripúšťajú červy zmyslov.
Som s tebou v Rocklande,
kde-..."
"Teddy?" Jesseho hlas ho prerušil uprostred vety. Aká bola pravdepodobnosť, že ho celý čas nepočúval?
"Hm?"
Prešiel očami ešte pár riadkov v muklovskej knihe, no napokon ju odložil na konferenčný stolík, čo donútilo Jesseho, aby sa zdvihol z jeho stehien, na ktorých doposiaľ pohodlne ležal.
Nespal na sedačke, ako sa mu Teddy vyhrážal. Dostal posteľ v hosťovskej izbe, ktorá robila dobre jeho chrbtu, ale po splne ho ani matrac nezachráni pred bolestivými svalmi.
"Rozmýšľal som o nejakých veciach."
Vlasy mu odstávali na boku hlavy a tvár mal zľahka opuchnutú z toho, ako celý deň predriemal na gauči, avšak aj napriek miernej dezorientovanosti sedel vzpriamene oproti Tedovi a jeho výraz bol celkom odhodlaný.
Ešte že Teddy rozmýšľal o tých istých veciach. Ešte že už vedel, čo ďalej, aj keď nemyslel na Jamesa. Nemohol myslieť na Jamesa.
"Stále odchádzam do Ameriky."
"Ja viem."
"Stále chceš zostať v Anglicku."
"Ja viem."
"Stále miluješ Jamesa."
"Ja viem."
"Ale..."
"Ale medzi mnou a ním je koniec."
"Takže..."
"Takže chcem byť s tebou."
"Ako..."
"Ako pár. Ako partneri."
"Čiže..."
"Čiže to znamená, že... pôjdem s tebou naspäť do Ameriky. Nie je to tam až tak zlé."
"Ale čo tento dom? Práve si ho zrenovoval."
"Aspoň budem mať miesto, kam sa vrátiť, keď to medzi nami nevyjde."
"Ah. Ten tvoj neuveriteľný optimizmus."
Naraz vyprskli smiechom, ktorý utíšil Teddy, keď si Jesseho pritiahol k sebe a pobozkal ho.
Okuliare mal nakrivo, sklíčka sa mu zahmlili, len čo obaja začali dýchať zrýchlene a prerývane.

Nie, ani vtedy Ted nemyslel na Jamesa a jeho výraz, keď mu znova zlomí srdce.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama