IIIIII

Strieborná vážka

5. února 2009 v 15:07 | Tenebs |  HP-jednorázovky
Dnes som našla poviedku, ktorú som už raz na blogu mala, ale keďže ten som zrušila a nemala som tie bludy nikde v PC uložené, nemohla som toto nijako uverejniť. Ale dnes som to našla vo svojom zošite a tak som sa obetovala a prepísala som to znova do počítača, pričom som tam toho poriadne veľa poprepisovala (tú poviedku som našla naozaj len náhodou, chcela som prepisovať tú z Twilight fandomu, ale tak... znova si na ňu budete musieť počkať, lebo sa mi už fakt nič nechce).

Hlavná postava: Draco Malfoy (s úplne zničeným charakterom a sklonmi k EMO štýlu) a neznáma postava, len zmienená (či je to Dracovo svedomie? druhé ja? alebo sa mu niekto nabúral do hlavy? nuž...)
Upozornenie: Strašná sprostosť, ktorej ani moje upravovanie nedodalo na úrovni..
Poznámka: Pôvodne to bola prvá kapitola poviedky, ktorá sa už nikdy nedožije ďalšieho pokračovania... česť jej pamiatke!
Kedysi venované: Lucii, ktorej sa táto kapitola, na moje prekvapenie, až priveľmi páčila


Do okna udieral dážď. Ale čoby dážď, to bol hotový lejak! Už vyše dvoch hodín neprestajne lialo, no takmer každý to ignoroval a ďalej spal pokojne, ponorený do svojich snov, poprípade nočných môr.
Mladý chlapec sa v posteli prehadzoval zo strany na stranu, nenachádzal pokoja. Kvapky rozzúrene bubnovali do okna jeho izby a tak zlomyseľne rušili jeho dosiaľ pokojný spánok. Prečo to ten niekto robí? Prečo mu nedá spať? Zajtra musí byť svieži, veď príde jeho snúbenica! Ah, áno, Theia. Takmer ju nepoznal. Videli sa párkrát v živote, a už ho jeho rodičia nútili do ženby, ktorú nechcel. Ale mohol im odporovať? Nie, a navyše nechcel sklamať otca, ktorý bol na neho hrdý, čo mu po celé tie roky dokazoval. Radšej sa bude trápiť do konca života, než zradiť Malfoyovcov... a klesnúť v otcových očiach.
Draco sa tak prudko prehodil na druhú stranu, až spadol z postele. Zažmurkal očami a obzeral sa po tmavej izbe. Naraz sa mu hrdlo stiahlo a do očí sa mu drali slzy, ktoré bol nútený po celý čas potlačovať.
-Teraz by aj tak nik nevidel moje slzy, som tu sám... v tme...- privrel oči a po bledom líci mu stiekla drobná slza. Nechcel sa ženiť! Miluje inú. Ktorej síce meno nepozná, ale svojím citom k nej si je istý. A vedel by ho aj dokázať, len keby si bol aj taký istý o jej existencii...
Zamiloval sa do jej rukopisu a slov, ktoré písala vo svojich listoch. Ťahalo sa to už pár mesiacov, čo každý večer netrpezlivo očakával list sľubujúci večnú lásku, lenže bez podpisu. Vždy, keď nejaký dostal, chvel sa po celom tele, keď ho čítal, srdce mu prudko bilo, aj keď samo nevedelo pre koho. Občas uvažoval nad tým, či to nie je len nejaký žart, ale čím ďalej mu tie listy chodili, tým viac si bol istý, že to dotyčná myslí vážne.
Pri čítaní tých slov vedel, že predsa len je niekto na svete, kto ho naozaj miluje. Áno, presne tak, Draco Malfoy bol osamelý. Tváril sa, akoby mu patril celý svet, urážal iných, posmieval sa Potterovi a tým jeho šibnutým priateľom, ale pod povrchom bol úplne niekto iný.
Prstom si utrel slzu a zamračil sa.
-Si až tak úbohý?!- kričal na seba v duchu, no niečo iné mu vytesnalo z hlavy tie Malfoyovské myšlienky.
-Neboj sa, len plač koľko potrebuješ. Nikto ťa nevidí, nikto ťa nepočuje, len ja, Draco! Opri si svoju plavú hlávku o moju hruď, plač, a ja budem plakať s tebou...- rozplakal sa a vložil si tvár do dlaní.
"Prečo som tak sám...? Sám, samučičký, bez nikoho, kto by ma ľúbil! Bez nikoho, kto by mi povedal, že to bude dobré... Že všetko bude dobré!" tlmene vzlykal do dlaní na svojej tvári.
-Draco, ja som tu... pri tebe! A neopustím ťa! Nevzdám sa ťa!- Tichý šepot sa mu ozýval v hlave a napĺňal jeho srdce pocitom, že predsa len nie je taký opustený, ako si navráva. Ako to vyzerá...
-Vstaň, Draco! Otvor oči! Ja na teba myslím neustále! Podídi k oknu! Myslím na teba aj teraz, Draco, v tomto hroznom počasí...-
Draco si zložil ruky z tváre, hlasno potiahol nosom a do rukáva pyžama, ktoré dostal na Vianoce, si utrel slzy. Postavil sa a pomaly kráčal k oknu. Otvoril ho a dnu rýchlo vletela sova, plamienka driemavá.
"Si tu... Si so mnou..." S týmito tichými slovami zatvoril okno a podišiel k plamienke, ktorá aj napriek tomu, že bola celá premoknutá, poslušne natrčila paprčku. Dracove prsty nedočkavo odväzovali mokrý balíček. Hodil sove nejaké keksy, čo mal na stole pre výra, a viac jej nevenoval pozornosť. Prešiel k nočnému stolíku, zasvietil lampu, v ktorej sa roztancovali malé modré plamienky a vrhali na dva metre nie príliš silné svetlo. Draco sa posadil na posteľ, na ktorej sa pred necelými desiatimi minútami prevaľoval. Roztrhol mokrý papier, do ktorého bol balíček zabalený, a otvoril krabičku. Jej obsahu sa dážď ani nedotkol. Rozbalil ďalší baliaci papier s vianočným motývom a usmial sa. Na posteľ vypadla maličká brošňa v tvare vážky. Krídla mala vykladané smaragdmi a zafírmi, no inak bola celá zo striebra. Mladý Malfoy na ňu chvíľku hľadel, no potom jeho pozornosť upútal list. Ďalší... Vzal ho do rozochvených rúk a vybral z obálky.

Veselé Vianoce!
Ja len dúfam, že boli veselšie a krajšie ako tie moje.
Dá sa vôbec radovať, keď nezazriem tvoju tvár, mojimi očami milovanú? Dá sa radovať, keď nezačujem tvoj hlas, ktorý moje uši zbožňujú? Dá sa radovať, keď necítim tvoju vôňu, pre ktorú moje zmysly blaznejú?
Odpovedám si na tieto otázky: Nedá!
Dni bez Teba pre mňa nič neznamenajú. Pripadajú mi prázdne, smutné, ako ja, keď viem, že nikdy nebudeme spolu. Vieš, Draco, ty si to nedosiahnuteľné v mojom živote, po ktorom moje srdce zamiera. Ty si to, po čom túžim každým dňom väčšmi, ty si to slnko, čo rozháňa mraky smútku v mojej duši. A pre Teba kradnem slová básnikom, lebo ja básne tvoriť nedokážem...
Ty si Nebo, ja som Peklo, nie je možné, aby sa tieto dva protiklady raz spojili... Jednoducho k sebe nepatria...


Posledné slová Draco prečítal len veľmi ťažko, lebo boli rozmazané. Pravdepodobne slzami.
Veril by niekto tomu, že by si niekedy Draco Malfoy úprimne želal, aby nebol Malfoy? Veľa ráz o to prosil, plakal pre to, no len keď bol sám, úplne sám...
Odložil list do zásuvky v nočnom stolíku a zamkol ho. Venoval jeden pohľad sivomodrých oči brošni, potom si ľahol naspäť do postele a razom zaspal, pričom predtým s tým mal problém.
-Len spi sladko a nerušene, Draco, ja som pri tebe, nikto ti neublíži...-
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama