IIIIII

Kapitola prvá, Idol a tajná túžba

14. února 2009 v 2:46 | Tenebs |  Každý sa po prvý raz trochu bojí...
Musela som dnes tú prvú kapitolu dopísať... a aj keď sa mi nechcelo prepisovať to do počítača, nakoniec som sa k tomu prinútila ;) Takže, hor sa do čítania (tej desnej blbosti)
Žáner: slash, psychologické (možno ešte niečo, ale v tejto skorej rannej hodine neviem)
Pairing: Draco/Rodolphus
Obmedzenie: +18
Upozornenie: Nachádza sa tam jeden vulgarizmus, takže ak vám nadávanie vadí, nečítajte to... a vlastne, aj tak je tu to obmedzenie... viete čo? nečítajte to radšej vôbec :D a seriem na to, že je tam tak často to "som"


*Rodolphus Lestrange*
Lenivo som vyšiel do tichého pochmúrneho rána. Moje oči si obzerali celú záhradu za domom. Jej niekdajšia krása je už dávno zabudnutá. Ruže sú udusené burinou, tráva má skoro dva metre. Ale môžem sa tomu čudovať? Pred dvoma rokmi sme sa dostali z Azkabanu, a ani jeden z nás nepokladal za potrebné starať sa o záhradu, ktorá nikoho nezaujímala.
Moja matka zbožňovala ruže. V záhrade dokázala tráviť celé hodiny. A výsledok bol vždy nádherný. Párkrát som jej v nej pomáhal, ale nikdy ma to nenadchlo tak, ako ju. Okrem vzhľadu som po nej nezdedil nič. Povahou sa jej vždy podobal môj o rok mladší brat Rabastan.
Pri každej spomienke na Rabastana som nútený skloniť hlavu a potláčať slzy, čo sa mi derú z očí. Nikdy som neplakal. Keď som bol ešte dieťa, bolo to vždy len zriedkavé. Ale od vtedy, čo ma môj brat, ktorého som miloval viac ako by som mal, opustil, plačem častejšie. Lenže ešte sa nikomu nepodarilo uzrieť moju tvár zmáčanú slzami. Ani tej, čo si dovoľuje nazvať sa mojou manželkou.
Vždy som Bellatrix miloval. Mal som k nej rešpekt a keď som si ju bral, vedel som, že ona nebude rovnaká ako jej sestra Narcissa. Vždy bola priebojnejšia, nikdy nepočúvala moje rozkazy, dokonca ani prosby, ktoré boli skutočne len zriedkavé.
Vôbec netuším, čo ku mne cíti ona. Viem len, že je posadnutá Temným Pánom a keby jej prikázal, aby ma zabila, bez mihnutia oka by to urobila. Rozumeli sme si, ale jej city ku mne boli vždy chladné. A tak postupne chladla aj moja láska k nej.
Otočil som sa chrbtom k záhrade a vstúpil som späť do tmavého domu. Môj pohľad ihneď padol na Bellatrix, ktorá sa ležérne opierala o starú kuchynskú linku a dlhými prstami sa pohrávala so svojím prútikom. Nepokladal som za potrebné pozdraviť ju. Bez jediného slova som prešiel okolo nej a vstúpil som do nášho salóna. Mal som chuť na niečo silne alkoholické.
Počul som opätky jej vysokých čižiem, vedel som, že sa blíži ku mne. No aj tak som je bol naďalej obrátený chrbtom a nalieval som si do pohára zlatistú tekutinu, ktorá mi mala trochu zdvihnúť náladu. Tá bola na bode mrazu. Možno ešte nižšie.
"Rodolphus, drahý," prehovorila úlistným hlasom a chytila ma za nie príliš široké plecia. Neodpovedal som jej, hľadal som dno pohára.
"Rodolphus?" Opäť sa mojej odpovede nedočkala. Nalial som si znova do pohára whisky, viac ako predtým.
"Drahý, počuješ ma?" Stisla mi plecia tak silno, až som cítil, ako sa mi cez bielu košeľu jej dlhé nechty zaryli do kože. Nemohol som ju už ďalej ignorovať.
"Áno," zašepkal som s pohárom priloženým k perám. Netušil som, čo po mne môže chcieť. Ale ako som ju poznal, bude to niečo, čo sa mi páčiť nebude.
"Musím ísť za Cissy, drahý. Chcela som ťa poprosiť," to slovo vyslovila s takým odporom, na aký som bol u nej zvyknutý, "či by si nešiel so mnou." Zozadu sa mi celým telom pritisla na môj chrbát. Musela sa postaviť na špičky, aby ma mohla pobozkať na zátylok. Dotyk jej pier bol chladný, no aj napriek tomu som mal pocit, akoby moju pokožku popálil. Zamračil som sa. Narcissu som mal rád, ale nedokázal som vystáť jej namysleného a arogantného manžela. A o ich synovi ani nehovorím.
"Prečo?" To bolo jediné, čo som jej na to odpovedal.
"Nemusím mať na všetko dôvod, Rodolphus! Dlho som svoju sestru nevidela a začína mi chýbať." Jej ruka mi zašla do vlasov. Mykol som sa. Na svoje dlhé červené vlasy som bol vždy citlivý. Samozrejme, neveril som jej ani slovo, ale prečo na chvíľu neopustiť toto tmavé väzenie?
"Ako chceš." Ľahostajne som pokrčil plecami a položil som prázdny pohár späť na starý stolík.
Bez toho, aby mi na to niečo povedala, vyšla zo salóna a pobrala sa k vchodovým dverám. Mám skutočne náladu na to, aby som znášal ich hlúpe narážky? A vlastne, čo je Malfoy viac ako ja, Lestrange? V každém prípade, Lucius je v Pánovej nemilosti.
So samoľúbym úsmevom na tenkých perách som nasledoval Bellatrix a spolu s ňou som sa pred domom odmiestnil k sídlu Malfoyovcov.

Keď sa moja noha konečne dotkla pevnej zeme, ihneď som pustil Bellatrixinu ruku, ktorú som celý čas kŕčovito zvieral. Na malú chvíľu som sa jej zahľadel do tváre - nezmenila sa, ešte vždy bola rovnako krásna a príťažlivá - a potom som obrátil pozornosť na veľké honosné sídlo pred sebou. Vždy som si myslel, že je to až prehnaný luxus. Ale čo iné som od Malfoyovcov mohol čakať?
Energickým krokom som zamieril k veľkým tmavým dverým a zaklopal som na ne strieborným klopadlom v tvare hada. Počul som, ako sa ten zvuk ozýva po hale za dverami. Dúfal som, že táto návšteva bude krátka. Najlepšie by bolo, keby nik nebol doma. Lenže Vianoce sa blížili a môj synovec ich určite strávi s rodičmi v sídle. Chystal som sa opäť zaklopať, ale Bellatrix ma predbehla a urobila to za mňa. Sledoval som jej ruku, ako sa naťahuje pred mojou tvárou ku klopadlu. Mal som silné nutkanie uchopiť ju za ňu, pritiahnuť si jej telo k sebe a odmiestniť sa s ňou späť do nášho domu. Vziať ju do spálne a milovať sa s ňou až do neskorého večera. Ale pochyboval som, že by mi to dovolila. Už nikdy nič nebude také ako predtým.
Z môjho premýšľania ma vytrhli až kroky blížiace sa k dverám. Pomaly sa otvorili a v nich sa zjavila bledá tvár lemovaná takmer bielymi vlasmi, spod ofiny na nás vykúkali oceľovo sivé oči. Pamätám si ešte na dobu, keď bol chlapcom. Malý, drzý, povýšenecký. Ale toto... Toto bolo úplne niečo iné. Oči mal stále rovnakej farby, ale už z nich nehľadel posmech. Boli plné strachu a čohosi, čo som nepoznal. Bledé pery mal pevne zomknuté, tvár mal strhanú a nech sa snažil ako chcel, nedokázal zakryť svoje trápenie. Vždy som ho neznášal, ale pohľad na túto jeho zúboženú a prestrašenú verziu, vo mne vyvolával ľútosť. Nikdy som neveril, že som schopný niekoho naozaj ľutovať.
"Rodičia nie sú doma," prehovoril takmer okamžite, ako nás zbadal. Jeho hlas bol chladný ako vždy. No i tak bol niečím iný...
"Kedy sa vrátia?" ozvala sa Bellatrix a so záujmom si Draca prezerala. Možno si všimla jeho zmenu rovnako ako ja.
"Nieviem, ale-..." Ani nestihol dopovedať, moja manželka vrazila dnu a začala si vyzliekať svoj čierny cestovný plášť.
"Tak ich tu počkáme." Ja som vstúpil dnu a pobavene som sledoval prekvapený výraz môjho synovca. Očividne bol zmätený.
"Ale ja naozaj netuším-..."
"Chlapče, radšej čuš a niečo nám nalej!" prerušil som ho dosť podráždene a môj chladný pohľad ho prinútil poslúchnuť. Možno tentoraz budem mať šťastie a urobím si z neho JA terč urážok. Vyzliekol som si svoj plášť a nasledoval som Bellatrix do veľkého a chladného salóna. Aj napriek tomu, že v krbe plápolal oheň, stále bola v miestnosti zima a pomerne veľká tma. Vysoké okná boli zastreté tmavými zamatovými závesmi. V tejto miestnosti som už predtým strávil veľa času a skutočne na ňu nemám príliš dobré spomienky. Posadil som sa do kresla tmavozelenej farby, akej bola väčšina nábytku v celom dome. Bellatrix stála pár centimetrov od krbu a nesústredeným pohľadom sledovala plamene. Zdalo sa mi, že Draco nalieva ten alkohol až príliš dlho. A keby som odišiel pozrieť sa za ním, Bellatrix by si určite nevšimla, že som opustil salón. Ako vždy.
Postavil som sa teda a nehlučne som vyšiel späť do haly.
"Draco?" zavolal som a ako som obklopený chladným priestorom čakal na odpoveď, počúval som ozvenu svojho hlasu, ktorú po chvíli nahradilo ticho. Musel ma počuť.
"Som v jedálni!" Konečne sa mi jeho hlas dostal aj s odpoveďou do uší. Zamieril som tam.
Nechápal som, ako sa mohol takto veľmi zmeniť. Vždy bol predsa tak podobný svojmu otcovi. Ak nebol jeho kópiou.
Vošiel som do jedálne a pohľad mi hneď padol na Draca, ktorý na striebornú tácňu pokladal kryštálové poháre naplnené do polovice whisky. Pomaly som podišiel k nemu.

*Draco Malfoy*

Nechcel som, aby tu boli dlho. Netušil som, kedy sa rodičia vrátia a nutne som potreboval späť svoju samotu. Tá mi v posledných týždňoch bola najmilšia. Počul som, ako strýko Rodolphus vošiel dnu. Priznám sa, nikdy som ho nemal príliš v láske a podľa jeho pohľadov a tónu hlasu, s akým sa ku mne prihováral, som usúdil, že on je na tom rovnako. Ani sa mu nečudujem, vždy som bol k nemu odporný. Ale je pravda, že v posledných mesiacoch sa toho veľa zmenilo.
Zdvihol som pohľad od pohárov, ktoré som práve položil na tácňu a ruky sa mi roztriasli. Nechápal som to, veď len pohľad-... tak nádherných zelených očí, ktoré som zbožňoval a túžil som po tom, aby sa na mňa aspoň raz nepozreli nenávistne. To, čo som v tých očiach videl, ma bolelo. Nechcel som, aby ma neznášal. Ale mohol som si za to sám.
Sklopil som zrak späť na poháre a pokračoval som vo svojej práci, pričom mi skoro z rúk vypadla fľaška s ohnivou whisky, tak sa mi triasli. Kútikom oka som si všimol, že sa blíži ku mne. Potešil som sa, zase budem môcť byť v jeho blízkosti. No hneď na to som začal byť ešte viac nervózny. No tak, Draco, ovládaj sa! opakoval som si v duchu a prilieval som do pohárov zlatistú tekutinu. Cítil som, že zastal až za mnou. Na svojom zátylku som ucítil jeho dych. Stuhol som a vytreštil som oči pred seba. Skutočne som netušil, čo chce robiť. Čo by chcel...
"Draco?" Jeho hlas s tým istým chladným tónom účinkoval ako studená sprcha. Že som si vôbec myslel...
"Hm?" Bol som sklamaný. Sklamaný tým, že som si predstavoval to, čo sa nikdy stať nemôže. Len v mojich snoch, ktoré sú od reality na míle vzdialené.
"Kde sa podel ten malý bastard, ktorého som neznášal?" spýtal sa ma tým istým tónom, no tentoraz v ňom bolo niečo iné. Nebolo to také ako predtým. A ja som bol čím ďalej, tým viac zmätený, stále s tým istým nevyplneným snom.
"Neviem..." odpovedal som chvejúcim sa hlasom. Musel to poznať a ja som začínal byť na seba nahnevaný. Premerlina, ovládaj sa!
Nič viac nepovedal. Ja som mlčal tiež a počúval som to ticho, čo nás obklopovalo, prerušované len našimi nádychmi a výdychmi. Možno... možno keby som spravil prvý krok, tak by-... Nie, určite nie. Je to predsa môj strýko, Rodolphus, ktorý ma nenávidí.
Môj dych sa zastavil, keď som ucítil dotyk jeho chladného prstu na svojom zátylku. Po chrbte mi prebehli zimomriavky, celé telo sa mi po tom dotyku zachvelo. Keby len vedel, čo so mnou robí už len jeho prítomnosť. A možno to už vie, musel si to všimnúť. Vždy som si túto chvíľu predstavoval, už odvtedy, čo som k nemu prestal cítiť takú nenávisť, no skutočnosť bola ešte krajšia a vzrušujúcejšia ako moje predstavy. Pocítil som na svojom krku niečo vlhké a horúce. Zaklonil som hlavu a vychutnával si jeho bozky, ktoré ma dostávali na pokraj blaha.
Očakával som, že to bude nežné a romantické milovanie. No to som Rodolphusa zle odhadol. Moje predstavy hneď prekazilo jeho prudké pritlačenie mojej panvy o okraj stola. Surovo ma predklonil a zablúdil mi rukou do vlasov, ktoré niekoľkokrát potiahol. Sykol som od bolesti, ale nijak som neprotestoval. Bol som až príliš omámený prítomnosťou svojho idola a tajnej túžby. Počul som, ako mi rozopína opasok na nohaviciach, tušil som, čo príde. Ale stále som sa len zasnene usmieval a bol som rozhodnutý dovoliť mu čokoľvek.
Až do tej chvíle, dokým som nepocítil na svojom análnom otvore rozhodne nie príjemný tlak. Prebral som sa zo svojho zasnenia a začal som sa vystrašene mykať. Nebol som pripravený. A on do mňa chcel ísť len tak, bez akéhokoľvek pripravovania. Ale vedel som, že už nie je cesty späť. Nechal som ho zájsť až príliš ďaleko.
"S-strýko..." ozval som sa tichým prestrašeným hlasom, keď mi ľavú stranu tváre pritlačil k chladnému povrchu stola. Neodpovedal mi. Cítil som, že sa mi niečo veľké pokúša dostať do zadku. Nechcel som to, ale aj keby som protestoval, on by neprestal.
"Bojím sa..." zašepkal som plačlivým hlasom. Dúfal som, že ho to trochu obmäkčí.
"Každý sa po prvý raz trochu bojí," odpovedal mi stále tým istým chladným tónom a prudko do mňa vnikol. Síce sa do mňa nedostal celý jeho penis, tá bolesť bola príšerná. Vykríkol som.
"Kurva, čuš!" okríkol ma a strčil mi do úst svoje prsty. Privrel som oči a nechal som stekať horúce slzy po svojich lícach. Bolesť stále neustupovala a aj keby som mal cítiť vzrušenie, necítil som ho. Vlastne až dovtedy, dokým sa jeho úd neobtrel o moju prostatu. Prekvapene som vykríkol, no našťastie to utlmili jeho prsty, ktorých som mal plné ústa. Tempo svojich prírazov zrýchlil, moje vzrušenie, ktoré bolo doposiaľ na bode mrazu, prudko narastalo. Dokonca aj bolesť ustupovala.

*Bellatrix Lestrangeová*
Strhla som sa, keď ku mne doľahol hlasný výkrik. Odvrátila som sa od krbu a až teraz som si všimla, že som v salóne sama. Vyšla som rýchlym krokom z miestnosti, pričom moje opätky hlasno klopkali po dlážke, a spod habitu som si vytiahla prútik. Zastala som uprostred haly a načúvala som. Počula som len vzdychy, ktoré som už veľmi dobre poznala. Patrili môjmu manželovi. Lenže kto to kričal? Rozhodla som sa nasledovať vzychy, ktoré ma doviedli až k pootvoreným dverám jedálne. Pohľad, ktorý sa mi naskytol, bol šokujúci. Rodolphus a Draco?
Aj napriek tomu šoku mi v hlave skrsol nápad, ktorý som sa rozhodla určite neodignorovať. Bol v celku dobrý... Tajomne som sa sama pre seba usmiala a potichu - čo bolo dosť ťažké, keďže som mala opätky - som sa vrátila ku krbu v salóne. Opäť som sa zahľadela do plameňov, ale tentoraz som premýšľala o inom...
 


Komentáře

1 Lejdy Rajčinka Lejdy Rajčinka | Web | 14. února 2009 v 22:12 | Reagovat

Veď to bolo ... skvelé! No, čo ti budem hovoriť, veď ty to vieš (a ak aj nevieš, tak teraz už vieš a ak mi neveríš, tak je to tvoja vec :D ).

Á, geniálne. Prosím si pokračovanie.

Ďakujém. :D

2 Tvoje zlatíčko! :) Tvoje zlatíčko! :) | 14. února 2009 v 22:28 | Reagovat

mno! tak podmne na to, hej? Hmm, tento koment ber uplne že.. naozaj urimne cely, ako bude!

zacnem jedym velkmy WOW!

A teraz pokracovanie,,,,

Bolo mi uplne jasne, že sa tato poviedka nezaobide bez toho, aby si v nej spomenl Rabastana! xD

Ked som si precitala vetu: "Ani tej čo si dovoluje nazvat sa moja manzelka." ... Grrr! :( proste... cely ten ich vztah... iste že... je to ine ako rpg.. je to poviedka, ale... ja ja tak neverim, že... že by boli voci sebe takyto chladny! To mi je naozaj luto! :( Ale bolo to zaujimave!

Ten popis Draca z pohladu Roddyho sa mi moc pacil!!! :)

Hmm... tak a sme pri sexe... No... toho som tam caka viac!" Mozno ani nie o samotnom akte, ale mozno som cakala, ze sa bude Roddy s Dracom trochu zahravat! Bo toto bolo na moj vkus az prilis take... rychle! lenze.. zase na druhej strane hovorime o Lestrangovi, takže... asi je to tak, ako to ma byť! xD

"Kurva čuš!" - to bolo aj tak najlepsie!! xDD

A Bella... oh!!! Rychlo chcem druhu kapitolu! Ja... uplne sa viem vzit do tej jej situacie, ako ich tam zbada... ale ja by som sa narozdiel od nej na nich vrhla hned! xD No skratka, pis pusa!!!

zatial sa mi to naozaj velmi paci!

Len viac rozpis ten sex v dalsej casti! :)

3 Tenebs Tenebs | E-mail | 14. února 2009 v 22:47 | Reagovat

Lucka: odpusť, ale... Rabastan je proste... toho nemôžem nespomenúť! xD možno sa to sem nehodilo, ale on tu MUSEL byť! jednoducho musel, nemohla som na neho zabudnúť, to by bol zločin :D

ja som to písala na základe povahy Belly v knihe, takže preto ten ich chladný vzťah... a do tejto poviedky sa mi to hodilo, ale neboj sa, v druhej kapitole to bude o niečo iné :]

hej, aj ja som si uvedomila, že toho sexu tam bolo fakt veľmi málo a opísané to bolo len tak.. zbežne xD ale tak pochop, je to moje "poprvé", bála som sa písať detailne... možno pri druhej kapitole to bude iné, uvidím :D ale vlastne... v pokračovaní sa tomu sexu chcem povenovať viac :)

dočkaj sa druhej kapitoly, tam sa na nich vrhne... vrr! xD

4 Tenebs Tenebs | E-mail | 14. února 2009 v 22:48 | Reagovat

Radka: neverím, ale ďakujem :D:D

5 Tvoje zlatíčko! :) Tvoje zlatíčko! :) | 14. února 2009 v 22:57 | Reagovat

No... ja viem, že si sa drzala tej kniznej predlohy! A mne to proste tak pipada... mhm, ze ona je taka zla a to znamena, ze musi byt hrozne vasniva... ok, ok, neber to ako kritizovanie, ale vies aky je moj vztah k Belle, takže... jasne, že to beriem k srdcu inym sposobom! :))

HROZNE sa tesim na pokracovanie! HROZNE!!! :)

6 No No | 16. února 2009 v 22:26 | Reagovat

Komentár v zmysle: woow, perfektné, ti asi stačiť nebude, čo?

7 Tenebs Tenebs | E-mail | 16. února 2009 v 22:54 | Reagovat

No: asi nie :D

8 R.A.B O:) R.A.B O:) | Web | 19. února 2009 v 22:17 | Reagovat

tak ...,,Je to úžasne ohromuju ce" ha ha ha ... to je všetko čo viem k tomu napýsat nič ine ma nenapadne ale hlave že som to prečital xDDD no na dva krat ale prečital..prvý krat som pritom zaspal! O:)....ale to bolo o 3 v noci :D čiže je to super je je je ...:D ..."mueh" xDDDD

9 foaly foaly | 21. února 2009 v 23:56 | Reagovat

to aký diabol ťa posadol, že si to dala čiernym písmom na toto pozadie?

10 foaly foaly | 6. března 2009 v 21:42 | Reagovat

ja som sem nedávala komentár? hm...

11 Alysha Alysha | Web | 3. dubna 2009 v 22:32 | Reagovat

wrr.... pairing sa mi veeelmi páči... aj kapitola je supeer... opísala si to fakt krásne...

12 Miracle Miracle | E-mail | Web | 14. června 2009 v 11:57 | Reagovat

Wow... nevím co říct. Pairing je naprosto odzbrojující. Jak jsem si ho přečetla v infu, musela jsem to přečíst, i kdyby já nevím co. A rozhodně nelituju, protože to bylo... to se fakt nestává moc často, aby MNĚ docházely slova, ale stalo se. :D Prostě - Rodolphus. To stačí. A na Bellu se taky dost těším. Ona a Draco, hmm...
Je fakt, že tam toho sexu nebylo nijak moc, ale podle mě to na první kapitolu stačilo. Bylo to přesně tak akorát. Prostě se jen strašně těším na další kapitolu, tak doufám, že přidáš brzo. ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama