IIIIII

Črepiny zo zrkadla Regulusovho života

5. února 2009 v 15:04 | Tenebs |  HP-jednorázovky
Táto jednorázovka sa ohriala už na mnohých blogoch, čítalo ju veľa ľudí, ale keďže tento nový blog je mojím domovom (stále dúfam, že na veľmi dlhú dobu), bol by hriech nedať ju sem.
Postavy: Regulus Black, Sirius Black, ich rodičia, Bellatrix, Narcissa a Andromeda Blackové, Kreacher, Lord Voldemort


"Ty úbožiak!"
"Ja som úbožiak?! Ja aspoň nie som závislý na Temnom Pánovi ako ty!"
"Neber si jeho meno do úst!"
"A prečo nie? Temný Pán! Ten-ktorým-je-Regie-posadnutý! Voldemort!"
"Tak toto si prehnal, Sirius!"
"Pche! Mám pokračovať? Voldy,..."
"Dosť! Toto oľutuješ!"
"A ako? Zavoláš na mňa mamu?" Po kuchyni sa rozľahol posmešný smiech. Chlapec, ktorý stál pred svojím starším bratom nič nevravel, len od zlosti očervenel v tvári.
"Je ti teplo, Regie?" Zasmial sa Sirius, ktorý sa celú hádku opieral o stenu a v ruke držal šálku s čajom. "Môžem ťa hodiť do snehu, stačí povedať." Ľahostajne pokrčil plecami, ale neustále sa posmešne usmieval.
"Za toto budeš pykať!" Precedil Regulus pomedzi zaťaté zuby, otočil sa Siriusovi chrbtom a odišiel z kuchyne. Jeho odchod sprevádzalo neveriace odfrknutie jeho staršieho brata.
* * *
Tiché ťukanie.
Nespokojné zamraučanie.
A znova ten tichý ťukot.
Podráždené mrmlanie.
A zase.
Okno sa otvorilo, do teplej izby sa predral chladný vzduch, rozvíril listy na stole, do vnútra vletela malá plamienka a na zem dopadol Denný prorok. Keď dostala sova zaplatené, znova vyletela do tej fujavice, čo vládla vonku, za oknami a hrubými múrmi Blackovského domu. Regulus zatvoril okno, striasol sa od zimy, keď ho ovanul ďalší prúd chladného vzduchu a zohol sa po noviny. Potešil sa, keď na titulke prečítal: "V Manchestri zavraždená päťčlenná rodina, ďalšie dielo Toho-koho-netreba-menovať!"
Položil noviny na písací stôl, prezliekol sa z pyžamy a zišiel po schodoch do kuchyne na raňajky.
"Dobré ráno," usmieval sa, správa o tom, že Temný Pán znova útočil, ho tak potešila, že ho nerozhádže ani jeho brat. Sirius sa zrejme rozhodol pre novú taktiku, a ignoroval jeho príchod. Hľadel von oknom a hádzal do seba praženicu.
Regulus sa posadil. Jeho mama za vrchom stola práve čítala nový výtlačok časopisu "Transfigurácia a dnešok", otec študoval nejakú podivnú knihu v čiernom obale. Pokúšal sa ju otvoriť, no ani jeho zaklínadlá nepomohli. Ale on veril, že sa mu to raz podarí.
"Kreacher!" Zvolal Regulus panovačne a vedľa neho sa v momente zjavil malý škriatok odetý len do starej utierky na riad. "Dones mi raňajky."
"A čo si mladý pán Regulus priať?" Ozval sa piskľavo.
"Ty vieš, čo mám rád." Kreacher potešený jeho dôverou sa mu hlboko uklonil, až sa čelom dotkol zeme a utekal k sporáku, ktorý tam aj tak mali len na okrasu.
"Dnes prídu Bellatrix, Narcissa a Andromeda. Druella ich sem posiela na víkend," ozvala sa spoza časopisu Walburga Blacková.
Siriusovi zabehlo, rozkašlal sa a z očí mu vyhŕkli slzy.
"Čože?!?!" Vykríkol, keď sa mu konečne podarilo kašeľ premôcť.
"Fuj, Sirius, pozri čo si narobil!" Ohrnula nos jeho matka a hľadela na praženicu, ktorá mu pri kašli vypadla z úst.
"Kreacher, uprac to!"
"Mami, ale tento víkend sú Vianoce!" Zamiešal sa do debaty Regulus.
"Viem, preto idem dnes s tvojím otcom do Zašitej uličky." A znova sa zahľadela do časopisu.
Sirius niečo podráždene mrmlal, postavil sa a odišiel z kuchyne. Regulus zachytil len: "...a tieto Vianoce budú ešte horšie!"
* * *
Všetci štyria Blackovci stáli pred kozubom v priestrannej obývačke, a čakali.
"Nechápem, prečo musím čakať aj ja!" Ozval sa podráždený Sirius, ktorý len neochotne stál pri svojej matke.
"Sú to tvoje sesternice!" Vyslúžil si facku po hlave od svojej mamy. "A nechcem počuť už ani slovo!"
Odfrkol si.
Z kozubu zrazu vypadli kufre a za nimi tri dievčatá. Postavili sa zo zeme a oprašovali sa.
"Prečo to robíte ručne? Nemáte prútiky?" Spýtala sa Walburga s nadvihnutým obočím a sledovala svoje tri netere.
"Ach, iste, drahá teta!" Zvolala Bellatrix podráždeným hlasom a jediným mávnutím prútika si vyčistila dlhý, čierny, cestovný plášť.
Narcissa si odhrnula svetlé vlasy od popola z tváre a niečo zamračene mrmlala na adresu svojej sestry Belly, ale tá to našťastie nepočula. Zrejme ani ony neboli nadšené tým, že musia tráviť Vianoce u svojej tety a strýka.
"Sirius, odnes ich kufre hore. Narcissa, ty mu pomôž." Walburga Blacková sa im otočila chrbtom a odišla do kuchyne. Nasledoval ju jej manžel a Bellatrix. Sirius neochotne vzal dva kufre a vliekol ich až k schodisku. Narcissa ho, držiac jeden, nasledovala.
"Najradšej by som zostala doma. Nemám náladu počúvať Bellyine, Cissyine a Siriusove hádky. Ako keby nestačilo, že musím znášať tie dve," zahromžila Andromeda a zviazala si hnedé vlasy do copu.
"Súhlasím. Nemám ani najmenšiu chuť počúvať ich," ozval sa Regulus a sadol si do kresla.
"Neviem, aký má tvoja mama s nami plán, ale čo keby sme išli von?" Nadhodila Dromeda a nevinne sa usmievala.
"Znova súhlasím," prikývol Reg, postavil sa a zakričal do kuchyne, "Idem s Andromedou von!"
* * *
"Vieš, ono mi to začína pekne liezť na nervy." Andromeda Blacková, najmladšia dcéra Druelly Blackovej a Cygnusa Blacka, si práve robila snehovú guľu, ktorú sa chystala hodiť do svojho bratranca Regulusa.
"A čo ako?"
"Toto všetko. Chcem normálny život. Nechcem byť čistokrvná, lebo čistokrvnosť prináša len pravidlá, zákazy, povinnosti,..." zronene si povzdychla.
"Nechceš byť čistokrvná? No prepáč, ale keby si bola humusáčka, určite by som sa s tebou nebavil!" Slovo humusáčka vyslovil s takým odporom, na aký sa v tú chvíľu zmohol.
"Prestaň! Si už ako Bella a Cissa!" Prevrátila očami.
"Nie. Správam sa ako pravý Black!" Vystrel sa, vypol hruď a odišiel do domu.
"Nie Black, ale hlupák!" Zakričala za ním.
* * *
"Nie, pane, ono to nešlo. Bolo tam priveľa aurorov z ministerstva, nezvládli by sme ich!" Šepkal niečí hlas a postava, ktorej patril, kľačala pred mužom v čiernom plášti.
"Ale zlyhal si, Regulus. Dal som ti úlohu a ty si ju nesplnil. Vieš čo ťa čaká?" Ľadový hlas Lorda Voldemorta prechádzal celým telom mladého, osemnásť ročného chlapca. Regulus sa celý triasol, oči mal privreté a spodná pera sa mu chvela.
"Trest, pane." Odpovedal až neprirodzene ticho.
"Presne tak, Regulus! Trest!"
Temný pán zdvihol ruku, v ktorej držal prútik a namieril na svojho najmladšieho smrťožrúta.
"Crucio!" Jeho chladný hlas preťal ticho.
Kliatbu nasledoval výkrik.
"Crucio!"
Regulus klesol tvárou k zemi. Z úst sa mu vydral ďalší výkrik.
"Crucio!"
Zvíjal sa na špinavej zemi. Každá čiastočka jeho tela kričala v nepredstaviteľných mukách. Bolo to ešte horšie, ako keby ho zaživa sťahovali z kože. Bolesť mu nedovoľovala rozprávať, otupila myseľ a on len srdcervúco kričal.
"Crucio!"
"Prosím! Dosť!" Otvoril oči dokorán, po lícach mu tiekli slzy, kričal.
"Crucio!" Ale Voldemort akoby nepočul, mučil ho ďalej.
"Pan-..." nedopovedal a znova vykríkol.
"Crucio!" Opakovalo sa to, niekoľkonásobne silnejšie.
"Pane! Prosím! Už dosť!" Z úst mu tiekli sliny, z očí slzy, a jeho myseľ ho už nevládala udržať pri vedomí.
"Crucio!!!" Stratil vedomie. Posledné, čo videl, bola posmievajúca sa tvár jeho sesternice Bellatrix, posledné, čo počul, bol Pánov chladný smiech. Znova prehral.
* * *
"Pane, čo vy chcieť urobiť?"
"To ti nesmiem povedať. Ale už ticho!"
V malom člne sedeli dve postavy. Jedna, zakrytá plášťom, druhá, drobná, oblečená len v špinavej utierke.
Čln sa lenivo kĺzal po hladine tmavého jazera, všade naokolo vládlo zelené šero a hrobové ticho.
Narazili na okraj malého ostrova. Vystúpili z člnu a zahľadeli sa na kamennú misu uprostred.
"Čo vy chcieť urobiť, pane?" Spýtal sa škriatok znova, keď videl, ako jeho pán Regulus prikročil k mise.
"Kreacher, keby sa dialo čokoľvek, spravíš toto: vezmeš to, čo bude na jej dne," ukázal na misu so zelenou tekutinou. "ale ešte predtým dáš do prázdnej misy toto," vytiahol si z vrecka medailón.
Škriatok len roztrasene stál pred Regulusom a prikyvoval.
"A horcrux zničíš, rozumieš? A vrátiš sa domov!"
Kreacher znova prikývol.
Regulus si vyčaroval čašu, ponoril ju do zelenej tekutiny, priložil si okraj čaše k ústam a vypil ju až do dna.
Po šiestej sa zohol v kŕčoch, ale čašu stále držal v ruke.
"Nie, pane, prosím!" Vykríkol, držal sa okraja misy a Kreacher priskočil k nemu.
Ale Regulus ho zahnal jediným mávnutím ruky.

Vypil posledný dúšok jedu. Zvalil sa na zem, zvíjal sa, kričal. Kreacher rýchlo vymenil medailóny a misa sa znova naplnila zelenou tekutinou, ako predtým.
"Vodu! Vodu, prosím!"
Kreacher do čaše pričaroval vodu a priložil ju k Regulusovým ústam, no zmizla.
Skúsil to znova.
Opäť zmizla.
Nabral vodu z jazera. Priložil okraj čaše k ústam svojho pána a voda zostala. Regulus sa napil.
Z jazera, ktoré ich obklopovalo, vyliezali na ostrovček ľudia. Vlastne, infériovia, mŕtvi - nemŕtvi. Schmatli Regulusovo nehybné telo a ťahali ho do vody. Kreacher kričal, snažil sa Regulusa stiahnuť naspäť na ostrov, no ten už bol pod vodou.
PUK!
Škriatok zmizol.
Regulus je mŕtvy.
No horcrux zachránený.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama